Divizaun Komunikasaun nia aktvidade prinsipal sira mak hanesan;

1. Prezerva Patrimóniu Dokumentál no Rejistu Istóriku Importante sira iha Nivel Nasionál, Rejionál, no Internasionál.
2. Hametin Diseminasaun Informasaun iha Nivel Nasional no Munisipiu tuir Aktividades CN-UNESCO nian.
3. Hadia no Hametin Ligasaun Informasaun iha Nasional.
4. Habelar Literasia Mídia no Kompeténsia Dijitál.
5. Halo Kompila no Publika Relatoriu Anual Kada Divizaun CN-UNESCO ba Divulgasaun Media.

1. Prezerva Patrimóniu Dokumentál no Rejistu Istóriku Importante sira iha Nivel Nasionál, Rejionál, no Internasionál.
Prezerva Timor-Leste nia patrimóniu dokumentál no rejistu istóriku sira iha nível nasionál, rejionál, no internasionál nu’udar inisiativa esensiál ne’ebé ho objetivu atu salvaguarda legadu kulturál nasaun nian no alkansa rekoñesimentu globál liuhosi programa Memória Mundu nian (MoW). Esforsu ne’e hahú ho nomeasaun ba membru foun sira ba Komité Memória Mundiál Timor-Leste nian, ne’ebé sei hetan knaar ho mandatu operasionál ne’ebé klaru ba mandatu tinan haat nian. Nomeasaun sira ne’e, ne’ebé verifika liuhosi dokumentasaun ofisiál, sei forma fundasaun atu identifika patrimóniu dokumentál ne’ebé signifikativu atu rejista iha nível oioin. To’o 2028, pelumenus membru na’in neen hosi instituisaun xave sira sei kolabora hodi hatama entrada sira ba órgaun prestijiadu sira hanesan UNESCO Paris, ho hatama sira ne’ebé serve hanesan evidénsia progresu nian. Envolvimentu iha fórum rejionál no internasionál sira, inklui enkontru sira Memória Mundu Ázia-Pasífiku nian, sei hasa’e liután vizibilidade nasaun nian, ho planu sira atu rejista dokumentu nasionál 25, rejionál lima, no internasionál rua to’o 2028, ne’ebé verifika liuhosi rejistu partisipasaun no relatóriu enkontru nian. Atu garante prezervasaun no asesibilidade ba tempu naruk hosi rejistu sira ne’ebé folin-laek ne’e, inisiativa sei dijitaliza arkivu istóriku, artefaktu no sasán patrimóniu hamutuk 500 to’o 2028, hodi fornese asesu públiku liuhosi plataforma nasionál sira no repozitóriu online sira, ho relatóriu dijitalizasaun detalladu sira hanesan verifikasaun. Asaun kombinadu sira-ne’e hakarak la’ós de’it proteje patrimóniu dokumentál Timor-Leste nian maibé mós hetan rekoñesimentu internasionál no hametin parseria globál sira, hanesan reflete iha relatóriu rekoñesimentu no akordu kolaborasaun formál sira. Liuhosi serbisu ida-ne’e, Timor-Leste garante ninia legadu istóriku la’ós de’it prezerva maibé mós selebra, hodi haburas orgullu nasionál no halo ninia patrimóniu kulturál sai asesivel ba jerasaun sira tuirmai.

2. Hametin Diseminasaun Informasaun iha Nivel Nasional no Munisipiu tuir Aktividades CN-UNESCO nian.
Hametin divulgasaun informasaun iha nivel nasionál no munisípiu liuhosi atividade sira CN-UNESCO nian foka ba harii kredibilidade, haburas envolvimentu, no garante komunikasaun ne’ebé konsistente. Promosaun anuál sira sei maximiza partisipasaun husi autoridade lokál no komunidade sira, ne’ebé verifika husi relatóriu prezensa. Kolaborasaun sira ho estasaun rádiu munisípiu sira hakarak atu alkansa partisipante 1,000 tinan-tinan no 5,000 iha tinan lima nia laran, ne’ebé hetan apoiu hosi relatóriu sira transmisaun nian. Semináriu munisipál sira iha fatin sira hanesan Bobonaro no Suai sei aprofunda konxiénsia lokál, enkuantu semináriu nasionál anuál sira kona-ba liberdade imprensa, ho alvu ba rede mídia sira to’o 2028, sei promove transparénsia, ne’ebé verifika liuhosi prezensa no dokumentasaun semináriu nian. Sistema ida atu hadia ligasaun informasaun nasionalmente, rejionalmente, no internasionalmente sei envolve meius komunikasaun sosiál sira hanesan GMNTV no RTTL, ho progresu ne’ebé akompaña liu husi relatóriu kolaborasaun. Hamutuk, asaun sira-ne’e hasa’e envolvimentu komunidade nian, hametin kolaborasaun entre parte interesada sira, no koloka Timor-Leste nu’udar líder iha partilla informasaun ne’ebé efetivu

3. Hadia no Hametin Ligasaun Informasaun iha Nasional.
Hadi’a no hametin ligasaun informasaun iha nivel nasionál, rejionál, no internasionál nu’udar pasu krítiku ida ba Timor-Leste hodi hasa’e jestaun dadus, promove kolaborasaun, no apoia foti desizaun ne’ebé informadu. Inisiativa ida-ne’e foka ba kriasaun sistema unifikadu ida hodi konsolida no jere dadus ho efetivu, hodi garante asesibilidade, konfiabilidade, no seguransa. Estratéjia xave ida envolve envolve mídia nasionál sira, hanesan GMNTV, RTTL, no Tatoli, liuhosi estratéjia fahe informasaun ne’ebé dezeña ho kuidadu, ne’ebé verifika hosi relatóriu kolaborasaun ne’ebé hatudu parseria ativu. Atu prezerva rejistu istóriku no operasionál sira, inisiativa sei dijitaliza rejistu 100,000 tinan-tinan to’o 2028, ho progresu dijitalizasaun nian ne’ebé akompaña no dokumenta ho kuidadu. Apoia esforsu sira-ne’e maka programa harii kapasidade ida ne’ebé maka’as atu fó formasaun ba pesoál na’in 50 iha jestaun baze-dadus, ferramenta dijitál sira, no seguransa dadus nian to’o 2026, ne’ebé verifika liuhosi feedback formasaun nian ne’ebé garante katak perísia téknika dezenvolve iha setór relevante sira. Adisionalmente, estabelesimentu protokolu fahe dadus haat no polítika kolaborasaun inter-departamentál sira to’o 2028 sei formaliza prosesu sira ba komunikasaun no integrasaun ne’ebé rasionalizadu entre entidade governu nian sira, ne’ebé verifika hosi akordu sira ne’ebé asina ona. Infraestrutura IT ne’ebé atualizadu iha 50% hosi departamentu sira to’o 2026 sei apoia liután armazenamentu dadus no asesu iha tempu-reál, ho avaliasaun infraestrutura nian ne’ebé konfirma kapasidade tékniku sira ne’ebé hadi’a ona. Hamutuk, sasukat sira-ne’e hakarak atu atinji rezultadu kualitativu sira hanesan hadi’a seguransa dadus, efisiénsia operasionál, no kapasidade ba elaborasaun polítika informadu, ne’ebé valida liuhosi avaliasaun dezempeñu sistema nian. Liuhusi integra esforsu sira-ne’e, Timor-Leste koloka nia-an nu’udar líder ida iha jestaun no kolaborasaun dadus ne’ebé efetivu, hodi garante katak ninia instituisaun sira ekipadu atu kumpre tantu objetivu dezenvolvimentu nasionál no padraun internasionál sira.

4. Habelar Literasia Mídia no Kompeténsia Dijitál.
Habelar literasia mídia no kompeténsia dijitál sira entre estudante sira iha área munisípiu sira maka inisiativa transformadora ida ne’ebé dezeña atu ekipa kanorin foin-sa’e sira ho abilidade esensiál sira ne’ebé presiza atu buras iha mundu dijitál no interligadu. Hodi fornese sesaun formasaun sira ne’ebé alvu, programa ne’e permite estudante sira hosi eskola neen atu komprende no utiliza ho efetivu mídia, ho progresu ne’ebé indika hosi númeru partisipante sira no sira nia abilidade sira ne’ebé hatudu, verifika liuhosi relatóriu partisipasaun no levantamentu feedback sira. Atu apoia liután objetivu ida-ne’e, laboratóriu sira mídia no alfabetizasaun nian sei estabelese iha eskola sira iha munisípiu neen, hodi oferese ba estudante sira oportunidade prátika sira atu envolve ho ferramenta dijitál sira no dezenvolve abilidade sira hanoin krítiku nian hodi avalia informasaun ne’ebé konfiável. Implementasaun susesu hosi laboratóriu sira-ne’e sei indika hosi sira nia utilizasaun funsionál no nivel aas hosi envolvimentu estudante nian, ne’ebé verifika liuhosi avaliasaun operasionál sira no feedback hosi utilizadór sira. Objetivu luan liu maka atu asegura katak estudante sira la’ós de’it hetan literasia prátiku no abilidade dijitál sira maibé mós dezenvolve abilidade atu avalia ho krítiku informasaun kredível iha ambiente dijitál kompleksu ohin loron nian. Rezultadu sira-ne’e sei akompaña liuhosi estudu kualitativu sira no feedback ne’ebé halibur durante kampaña alfabetizasaun nian, hodi fornese komprensaun komprensivu ida kona-ba programa nia impaktu. Hodi haburas kompeténsia esensiál sira-ne’e, inisiativa ida-ne’e prepara estudante sira atu navega paizajen dijitál ho responsabilidade no kontribui ho signifikativu ba sira-nia komunidade sira, hodi garante katak sira ekipadu ho di’ak ba dezafiu no oportunidade sira futuru globalizadu nian.

5. Halo Kompila no Publika Relatoriu Anual Kada Divizaun CN-UNESCO ba Divulgasaun iha Media.
Halibur no publika relatóriu anuál sira ba kada divizaun CN-UNESCO nian maka inisiativa estratéjiku ida ne’ebé ho objetivu atu garante transparénsia, hasa’e konxiénsia públika, no hasa’e responsabilidade ba atividade no realizasaun sira CN-UNESCO nian. Prosesu ida ne’e hahú ho rekolla relatóriu atividade ne’ebé detallu husi divizaun hotu-hotu, ne’ebé padronizadu no aprova ona ba publikasaun hodi garante konsisténsia no klareza. Verifika liuhosi dokumentasaun hosi relatóriu sira ne’ebé halibur, etapa ida-ne’e forma fundasaun ba esforsu sira divulgasaun nian ne’ebé luan liu. Atu alkansa públiku luan, relatóriu sira-ne’e sei fahe iha plataforma mídia nasionál oioin, inklui TV, rádiu, no kanál online sira, ho alvu relatóriu 10 ne’ebé sei divulga iha 2029, verifikadu hosi rejistu divulgasaun mídia nian no estatístika alkanse audiénsia nian. Adisionalmente, konferénsia imprensa anuál sira sei hala’o hodi destaka realizasaun xave sira no envolve parte interesada sira diretamente, ho eventu lima hanesan ne’e planeia ona iha 2029, verifikadu liuhosi rejistu prezensa nian, komunikadu imprensa sira, no kobertura mídia nian ne’ebé rezulta. Atu komplementa esforsu sira-ne’e, seksaun dedikadu ida iha CN-UNESCO nia website sei simu relatóriu sira hotu ne’ebé publika ona, hodi garante asesu fásil ba públiku. Efetividade husi estratéjia dijitál ida-ne’e sei sukat liuhosi análize website no feedback husi utilizadór sira. Kolektivamente, esforsu sira ne’e ho objetivu atu hadi’a komprensaun públiku kona-ba CN-UNESCO nia dezempeñu, hasa’e ninia vizibilidade iha nivel lokál, nasionál, no internasionál, no haburas konfiansa no kolaborasaun ho parte interesada sira. Rezultadu kualitativu sira hosi inisiativa ida-ne’e – envolvimentu públiku boot liu no parte interesada sira-nia satisfasaun – sei hatudu susesu hosi kompromisu CN-UNESCO nian ba transparénsia no responsabilizasaun iha ninia misaun atu serbí nasaun ho efetivu.